História

Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou. Vznikol v roku 1793 pri kyslých prameňoch na úbočiach Slavkovského štítu, na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu. Pôvodne bola na tomto území iba poľovnícka chata grófa Štefana Csákyho, neskôr začali pribúdať ďalšie zruby, ubytovacie, stravovacie, ale i vodoliečebné zariadenia. Zvyšoval sa aj záujem turistov. Až do výstavby podtatranského úseku Košicko-bohumínskej železnice bol jedinou tatranskou osadou svojho druhu. Jeho názov vznikol z pomenovania patróna hutníkov Zmoka, taviacich na tomto území v čase laténskej doby železnú rudu. Títo hutníci tu potom chránení hustými lesmi pred tatárskymi a husitskými vpádmi vydržali až do 15. storočia.

Tento priľahlý les patril viacerým vlastníkom, ako je rodina Zápoľských, rodine Csákyovcov, neskôr po zrušení poddanstva to boli mlynickí urbárnici. Výraznou mierou sa o rozvoj Starého Smokovca zaslúžil Ján Juraj Rainer, ktorý bol jeho nájomcom v rokoch 1833 - 1867. V tom čase boli postavené hrazdené objekty Flóra (1839), Švajčiarsky dom a Bellevue (1850), ktoré stoja na svojom pôvodnom mieste dodnes.

V tomto období bola hlavnou funkciou osady vodoliečba na báze kyselky zo Smokovca. Po otvorení Košicko - bohumínskej železnice v roku 1871, tu boli realizované viaceré investície, ako Csákyho dom a Scepusia (dnešný Tatra complex), Kúpeľný dom, ale i súkromné rezidencie, ako napríklad Vila Klotilda, ktorú si dala postaviť Habsburgská arcikňažná Klotilda.

Prvý tatranský Grandhotel bol dokončený v roku 1904. V snahe prilákať turistov sa zaviedli pravidelné zimné sezóny ponúkajúce širokú ponuku športových možností, ako i prepojenie s Hrebienkom, kam začala roku 1908 premávať pozemná lanovka. V medzivojnovom období bol postavený Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec), pribudli obchody a služby, a tiež sa vylepšila vybavenosť už existujúcich zariadení.
Starý Smokovec bol počas II. svetovej vojny najviac postihnutou tatranskou osadou, avšak dokázal sa z toho pomerne rýchlo spamätať a už v roku 1947 sa stal sídlom obce, neskôr mesta Vysoké Tatry. Majstrovstvá sveta v roku 1970 boli pre túto osadu tiež veľkým prínosom, keďže tu boli postavené ďalšie objekty zväčša moderného charakteru, ako sú Satur, Dom Horskej Služby, Obchodný dom a pod.

Hrebienok

Ideový zrod, projekcia, realizácia aj vývoj pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok sú v úzkom vzťahu so vznikom a dejinami Tatranskej elektrickej železnice. Budovali ju za peniaze akcionárov spoločnosti Phoebus súčasne s úsekom elektrickej železnice Poprad-Tatry-Starý Smokovec a do prevádzky ju dali iba o štyri dni neskôr dňa 21.12.1908.

Jej hlavným cieľom bolo sprístupniť návštevníkom Starého Smokovca i ďalším turistom krásy populárnych Studených dolín.

Na prepravu osôb slúžili dve kabíny s jednou vozňovou triedou. Pozemná Lanovka Starý Smokovec - Hrebienok prekonávala výškový rozdiel 254 m. Pôvodná trasa pozemnej lanovky úspešne slúžila návštevníkom Vysokých Tatier až do roku 1967.

Pôvodne veľmi primitívne vozne pozemnej lanovky boli v roku 1951 vymenené za modernejšie. Výmenou strojového zariadenia bola podstatne zvýšená aj cestovná rýchlosť, ktorá predtým zaraďovala lanovku v jej kategórii v európskom meradle na posledné miesto.

Stúpajúci počet návštevníkov a blížiace sa MS 1970 kládli vyššie nároky aj na prepravu pozemnou lanovkou. O nahradení nevyhovujúcej a malokapacitne pozemnej lanovky novou bolo rozhodnuté v roku 1964. Prvý návrh projektantov úlohy bol vypracovaný vo februári 1965, pričom v tejto projektovej úlohe predpokladali dodávku technologického zariadenia od rakúskej firmy Waagner-Biro GmbH Viedeň. Po zaslaní ponuky talianskej firmy Ceretti-Tanfani z Milána sa od pôvodnej projektovej úlohy upustilo a vo februári 1966 pracovníci Štátneho ústavu dopravného projektovania vypracovali druhú alternatívu, ktorá uvažovala aj s dodávkou technologického zariadenia od tejto firmy. Dôvodom zmeny dodávateľa technologickej časti bolo výkonnejšie a modernejšie ponúkané talianske zariadenie.

Rekonštrukciu pozemnej lanovky realizovali v roku 1967. V rámci tejto bola zrušená budova údolnej stanice v Starom Smokovci, celý železničný zvršok lanovej dráhy a existujúce pohonné zariadenie v hornej stanici na Hrebienku. Súčasne boli postavené nové moderné stanice pozemnej lanovky v Starom Smokovci a na Hrebienku.

Nová lanovka má opäť kyvadlovú sústavu s Abttovou výhybkou. Stavebnými úpravami nastala zmena v znížení výškového rozdielu staníc oproti pôvodnej vedenej trati o osem metrov (246,04 m). Pozdĺž trate sú uložení stožiare vzdušného vedenia pre oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie, ďalej pre dodávku elektrickej energie, ktorá je potrebná pre osvetlenie a vykurovanie vozňov a pre pohon kompresorov. Najdôležitejšou časťou lanovky je elektrický pohon spolu s budiacou sústavou a s automatickou reguláciou rýchlosti.

Na trati lanovky premávajú kyvadlovým spôsobom dva vozne o kapacite 128 cestujúcich a jeden sprievodca. Vozeň č. 1 je riadiaci, čo znamená, že zo stanovišťa sprievodcu možno v prípade potreby priamo riadiť prevádzku. Z vozňa č. 2 možno prevádzku len zastaviť. Prestavbou lanovky sa získalo asi päťnásobné zvýšenie prepravného výkonu. Odstránilo sa čakanie, podstatne sa zvýšilo pohodlie cestujúcich a celková kultúra prepravy.